Kyberšikanovanie: Čo sa dá robiť a ako pomôžeme deťom?
Kyberšikanovanie
Kyberšikanovanie je „priama forma šikanovania, pri ktorej ide o zneužitie informačnokomunikačných technológií (najmä telefónu, tabletu, internetu a sociálnych sietí) na úmyselné ohrozenie, ublíženie alebo zastrašovanie, pričom sa často vyskytuje v spojení s inými formami šikanovania.“ (Smernica Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 36/2018 z 1. 9. 2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach, s. 1 – 2).
Stane sa, že aj deti, ktoré nechcú ubližovať, pošlú správu, alebo vtipkujú na čete tak, že netušia, že už sú za hranicou vtipkovania, pretože nevidia tvár, reakciu toho druhého. Nevedia, že už môžu ublížiť.
Za kyberšikanovaním je však úmysel ublížiť a často býva spojené s klasickou šikanou v škole, teda obeť vie alebo tuší, kto ho atakuje. Ale agresor môže vystupovať aj anonymne, je odvážnejší, pretože má pocit, že ho neodhalia. Kým klasická šikana je obmedzená na krúžok alebo školu, z ktorej má dieťa šancu v istú hodinu odísť do bezpečia, kyberšikana je tu 24 hodín denne. Obeť sa neschová, pričom deti nevedia ignorovať útočné správy, aj keď im je to nepríjemné a ubližuje im to, čítajú, čo sa o nich hovorí. Dochádza k opakovanej traumatizácii tým, že si obeť vlastne znova a znova číta správy, pričom nevie, ako sa zachovať.
Čo sa dá robiť?
Treba uchovať správy ako dôkaz, kontaktovať prevádzkovateľa domény alebo sociálnej siete a nahlásiť to, útočníka zablokovať. Ak má situácia znaky ohrozovania, prenasledovania, prejavy trestného činu, môže byť zapojená aj polícia. Vinník sa dá vypátrať na základe IP adresy. Ak je šikana v začiatkoch, niekedy stačí poprosiť aj učiteľa, aby si pozornejšie všímal, čo sa v triede deje.
Ako pomôžeme deťom?
- je potrebné pokojne vysvetliť, že sme tu pre nich, keď nás potrebujú a že to nie je ich vina ani hanba.
- potrebné je s deťmi o kyberšikanovaní hovoriť preventívne, ešte predtým ako sa vyskytne.
- deti by mali vedieť, že je dobré komunikovať len s tými, koho skutočne poznajú, že za neznámym účtom alebo prezývkou môže byť hocikto, aj dospelý.
- existuje aj rodičovská aplikácia, ktorou sa dá obmedziť prístup dieťaťu k nevhodnému obsahu.
- potrebné je dieťaťu vyjadriť pochopenie, nie je vhodné voči dieťaťu vystupovať striktne. Dieťa uistime, že rodič chápe, že deti chcú byť v spojení s veľa kamarátmi, ale je potrebné vysvetľovať úskalia virtuálneho sveta.
Pokiaľ sa s deťmi rozprávame, potom je pravdepodobnejšie, že ak sa bude diať niečo zlé, či už obťažovanie alebo šikana, dozvieme sa o tom od detí a budeme mať šancu im pomôcť.
Pozrite si reportáž magazínu Reflex: